H I S T Ó R I A

Vznik automobilky Simca je výsledkom podnikateľskej činnosti pána Henry Théodore Pigozziho. Pôvodne sa zaoberal nákupom starého železa vo Francúzsku pre firmu Fiat a zároveň sa živo zaujímal o výrobu automobilov. Najskôr organizoval na montážnej linke dlhej 35 metrov iba montáž automobilov z dielov pochádzajúcich z iných závodov a po týchtoch skúsenostiach založil v roku 1934 novú spoločnosť SIMCA, s úmyslom vyrábať v licencii rozličné modely značky Fiat Názov je skratkou začiatočných písmen slov Socité Industrielle de Mécanique et Carrosserie Automobile, čo v preklade znamená Priemyslová spoločnosť pre automobilové mechanické diely a karosérie. Firma najskôr vlastnila sklad a predajňu automobilov Fiat. Henry Théodore Pigazzi začal rozvíjať svôj program vlastne až v roku 1935, keď kúpil v Nanterre pri Paríži malú továreň o rozlohe 5 ha. Prvé vozidlá ktoré opustili továreň v Nanterre, zodpovedajú modelu Fiat Tipo 508 Balilla. Čoskoro nato sa začala výroba vozidla, ktoré vychádzalo z modelu Fiat Tipo 518 Ardita. Simca Cinq zodpovedala modelu Fiatu 500 Topolino. Tento obľúbený malý automobil zostal vo výrobe až do roku 1948. Celkom sa predalo 65 000 automobilov. V roku 1937 bola pod názvom SIMCA Huit začatá výroba ďalšieho typu, ktorý bol odvodený od konštrukcie Fiat 1100 ale v určitých detailoch sa odlišovala od svojho vzoru. Z vozidiel posledných dvoch typov vyrábal Améde Gordini pretekárske verzie a v roku 1939 vyhral so Simcou Huit výkonostné preteky v Le Mans. Do druhej svetovej vojny výroba neprekročila 20 000 automobilov ročne. Po vojne výroba pokračovala a firma postupne budovala svoje vývojové oddelenia, aby bola schopná uviesť na trh vlastné konštrukcie. Celkom vlastnou konštrukciou, ktorá sa stala základom úspešného a rýchleho rozvoja firmy, sa stal nový automobil nazvaný Aronde (v starofrancuštine znamená lastovička) ktorý vznikol ako náprotivok Peugeota 203. Bol štvormiestny, s motorom o obsahu 1200 centimetrov kubických a ako prvý model vyrobený v Nanterre mal samonosnú karosériu, vo svojej dobe bol veľmi elegantný a výkonný automobil. Po jeho uvedení na trh v roku 1951 začal rýchly rozvoj výroby. Stal sa skutočným predajným šlágrom, už v prvom roku sa ho vyrobilo 21 000 kusov a do roku 1959 tento počet vzrástol na vyše 200 000 kusov. Technológia v závode bola kompletne zmodernizovaná, boli získané najmodernejšie výrobné zariadenia a výroba automobilov starších konštrukcí bola zastavená. V roku 1952 presiahla ročná produkcia 50 000 automobilov. Ďalším medzníkom vo vývoji spoločnosti bolo získanie francúzskej továrne firmy Ford v Poissy v roku 1954 a naskytla sa výhodná príležitosť posilniť výrobu motorov. V tomto výhodne umiestnenom závode, obklopenom volnými pozemkami umožňujucími rozsiahlu výstavbu. Spolu s továrňou prevzala aj licenčné práva na výrobu modelu Vedette, ktorý sa potom predával pod menom Simca Vedette. Postupne bola do Poissy prevedená celá výroba automobilov Simca. Pôvodný objekt, kúpený od Firmy Ford, bol len malou časťou závodu SIMCA. V roku 1961 automobilku v Nanterre predala firme Citroën. V roku 1957 predstavila Simca štvorvalec Ariane, v ktorom bol použitý motor z Aronde a podvozok z Vedette. V roku 1959 prevzala Simca firmu Talbot, no skoro upustila od používania jej značky. V tom istom čase sa začal jej postupný zánik v dôsledku krátkozrakej podnikateľskej politiky. Simca totiž predala 15% celkového akciového kapitálu, získaného kúpou továrne v Poissy od Forda, americkému koncernu Chrysler. Onedlho Chrysler vyhlásil, že by chcel model Aronde dostať aj na australsky trh, a preto sa jeho výroba mala presunúť do Adelaide. Model Vedette sa ešte do roku 1961 vyrábal vo Francúzsku. Potom bola aj jeho výroba preložená do zahraničia, do Brazílie, kde sa v licencii vyrábal do konca šesťdesiatych rokov. V roku 1962 prišla na trh Simca 1000. V roku 1963 získal americký koncern Chrysler 63% podiel na základnom kapitáli Simcy , a SIMCA sa stala jeho pevnou súčasťou. Toto pracovné spoločenstvo umožnilo firme SIMCA intenzívne rozvíjať aktivitu po celom svete a dáva jej nové možnosti vo financovaní nových výrobných programov. Vďaka tomu bolo už v roku 1966 vyrobených takmer 300 000 automobilov za rok. Takmer súčasne sa výrobný program rozšíril o tri nové modely - 900,1300 a 1500. V roku 1964 zomrel Henry - Theodore Pigozzia už o tri roky nato zvýšil Chrysler svoj podiel na základnom kapitáli na 77%. Pozoruhodný bol konštrukční rozmach : SIMCA je jediným výrobcom automobilov na svete, ktorého značku majú osobné vozy ako s motorom vpredu a s poháňanou zadnou nápravou, tak aj s motorom vzadu a predným náhonom. Automobily SIMCA boli pozoruhodné aj rýchlym a všestranným tvarovým vývojom, ktorý prinášal najnovšie módne línie napríklad pre radu automobilov 1301 - 1501 ale aj pre mnoho rokov - od roku 1961 nemennou, ale stále úspešnou líniou automobilov s motorom vzadu. Rada automobilov SIMCA 1100 prinášala, doteraz len u jednej značky známe, veľmi jednoduché a účinné riešenie problémov uloženia radového motoru vpredu pred prednou hnanou nápravou. Motor bol umiestnený naprieč a prevodovka bola bez ďalších prevodov umiestnená vedľa motoru v ose kľukového hriadeľa. SIMCA udržovala vo výrobe tiež veľmi rozsiahly sortiment prevedení s rôznym stupňom vybavenia a s mnoha druhmi karosériami. Najväčším dovozcom automobilov SIMCA bola Nemecká spolková republika, ktorá odoberala ročne okolo 40 000 automobilov. Spoločnosť SIMCA zamestnávala cez 20 000 pracovníkov. So všetkými zástupcami a zamestnancami servisov to bolo 35 000. Ročná produkcia bola 400 000 vozidiel, z toho bola asi polovica určená na vývoz. V roku 1970 prevzala Simca oddelenie konštrukcie automobilov spoločnosti Matra. V tom čase mal už Chrysler v rukách 99% akciového kapitálu spoločnosti Simca, ktorú premenovali na Chrysler France, a značku Simca postupne nahrádzal značkou Chrysler. Výrobu rokov 1974 a 1975 reprezentovali tieto automobily : SIMCA 1000 s motorom umiestneným vzadu a s pohonom zadných kolies. Objem štvorvalcového motoru s rozvodom OHV bolo 944 centimetrov kubických. Automobil dosahoval maximálnej rýchlosti 135 km/h. Rovnaký automobil v prevední Rallye - 2 s motorom o objemu valcov 1294 centimetrov kubických mal maximálnu rýchlosť 170 km/h. SIMCA 1100 ktorá prišla prvykráť na trh v roku 1968 a 1100 SPÉCIAL mali štvorvalcový motor OHV, umiestnený vpredu a pohonom predných kolies. Objem valcov prvého prevedenia bolo 1118 centimetrov kubických a druhého 1294 centimetrov kubických. Maximálna rýchlosť 145 km/h u prvého prevedenia a 155 km/h u druhého prevedenia. SIMCA 1301 SPÉCIAL mala motor vpredu, pohon zadných kolies, štvorvalcový motor OHV mal objem 1290 centimetrov kubických. Automobil dosahoval maximálnu rýchlosť 150 km/h. Posledný model 1610, ktorý Chrysler Simca dal na trh, bol predstavený v roku 1977. V roku 1978, po stiahnutí sa Chryslera z Európy,kúpil výrobné zariadenia po firme Simca Peugeot a odvtedy sa tam vyrábali vozidlá so značkou Talbot.   [ Späť na hlavnú stranu ]